Veľmi rád čítam básne, zvlášť tie z obdobia Slovenského národného obrodenia. Je v nich niečo, čo nikde inde nenájdete: krása slov, láska k vlasti, túžba po slobode, úcta k histórii, svojim predkom a vôbec k všetkému „slovenskému“. Nájdeme v nich všetko to, čo nám chýba. Skúsme sa preto zahĺbiť do ich tajov, vychutnávať si každé slovo a pochopme konečne, čo to znamená milovať svoju vlasť, svoju slobodu, ctiť si to, že sme dnes tu a najmä tých, vďaka ktorým môžeme hrdo vyhlásiť: „Sme Slováci!“

Naučme naše deti, budúcnosť nášho národa, pamätať na tých, čo mreli, aby sme mi mohli žiť. Naučme ich ctiť si históriu, aby sme ich už nikdy nepočuli nadávať na svojich predkov len preto, že sa o nich musia učiť v škole. Naučme ich prijať „slovenstvo“ so všetkým, čo k tomu patrí, aby sme slovenské zástavy a symboly na uliciach mohli výdavať nielen počas majstrovstiev sveta v hokeji.

V týchto nádherných básňach, z obdobia, keď naši starí otcovia začali bojovať zato, čo bolo ich, nachádzame obrovskú túžbu po slobode. Či sú to už básne revolucionára Janka Kráľa: „radšej zhynie na poli, ako by žil v nevôli “ (Orol vták), alebo Mor Ho! Sama Chalupku: „a voľ nebyť, ako byť otrokom! “

Krásne ideály mladých básnikov však narážali na tvrdý odpor maďarských úradov. Boj za slobodu priniesol mnohým väzenie a perzekúcie. Tŕňom v oku Maďarov bol aj Peter Kellner Záboj Hostinský, ktorý skoro pochopil, že len bez maďarských pánov môže byť Slovensko slobodné. Vo svojej básni píše: „ Slovensko moje, veľká tvoja rana, ach tys' otrokom maďarského pána.“

Nuž teda, dosť bolo zbytočných slov. Prečítajte si sami tieto básne, zamyslite sa nad nimi a oni Vás určite očaria a chytia za srdce.