Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu,
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú na krivánskej strane,
kto jak Slovák cíti,
nech sa šable chytí
a medzi nás vstane.

To Slovensko naše posiaľ roztratené,
vrahovia šturmujú,
Slovákov spojujú,
v miesto založené.

Už Slovensko vstáva,
putá si strháva.
Hej rodina milá hodina odbila,
žije matka sláva.