Hej Slováci! Ešte naša slovenská reč žije,
dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije:
žije, žije duch slovenský, bude žiť na veky,
hrom a peklo! márne vaše proti nám sú vzteky!

Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny,
nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny:
i nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete,
Boh je s nami, kto proti nám, toho parom zmetie.

I nechže sa aj nad nami hrozná búrka vznesie,
skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie:
My stojíme stále pevne, ako múry hradné -
čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne!